Zaobraz

Album Zaobraz je hudba inšpirovaná obrazmi Alexandra Salontaya, ktorý celý život maľoval a nevystavoval. Potichu, tvrdošijne, sám, bez nárokov na pozornosť udychčaného sveta. Teraz vychádza ako LP.

Hudba bola zverejnená pri príležitosti veľkej výstavy celoživotného diela Alexandra Salontaya v galérii Jána Koniarka v Trnave v lete 2020. Retrospektíva ukončeného diela bola zároveň debutom 83 ročného autora. Rok a pol po tejto udalosti, v decembri 2021, vychádza album Zaobraz aj vo forme 12" vinylu v limitovanej edícii 50 kusov. 

Nikto vrátane Daniela Salontaya netušil, čo u seba jeho otec má: V 60-70. rokoch 20. storočia svojský pop art a vizionárska grafika, diela reagujúce na revolučný duch doby v Prahe, Paríži i v nezažitom ale tušenom svete. Jeho prvá samostatná výstava v roku 1971 dokázala odolávať cenzúre len niekoľko dní, nasledujúci pokus v roku 1976 ho odradil natoľko, že sa utiahol do tvorivého ústrania, intenzívne tvoril a navonok sa venoval pedagogickej práci. V 80tych rokoch ho pohltila maľba pre ktorú si vyvinul vlastnú geometriu štvor-a-viac rozmernosti, geniálnu redukciu nadrozmerných objektov do takzvaných blokdiagramov alebo rurálny valčekovací minimalizmus. V 90-tych rokoch sa presťahoval na dôchodok do Zvončína pri Trnave, Daniel mu kúpil k narodeninám bicykel Author, na ktorom sa náš autor rozbehol zo svojho ateliéru po cestách, medziach a roliach medzi Trnavou a Malými Karpatami. Vďaka veku, primerane rozostrenému zraku a čarovným cestám sa začalo nádherné abstraktno-krajinársko-mystické obdobie pastelov a akvarelov, ktorých mäkkosť a farebnosť Daniela tak uchvátila, že si ich začal fotiť s myšlienkou na vytvorenie hudby k nim. Bola to ale hlavne zámienka vidieť obrazy, zdokumentovať ich fotograficky a odviesť tata od zámeru urobiť na sklonku života na záhrade veľkú vatru z nezverejneného diela, ktoré obsahuje do 2000 prác. Druhý, ešte bláznivejší variant, bol zakonzervovať to v cínovej rakve pre budúce civilzácie, tej sme sa našťastie tiež vyhli.

Z návštev u Danielovho tata vznikla táto hudba a zároveň akési autorovo sebaprijatie, pohľad zhora a zmierenie sa s dielom ukončeným a uzavretým ako zásielka z jedného času do iného času. Niektoré veci si vyžadujú svoj čas a nedajú sa urýchliť. V čase, keď Daniel dokončoval hudbu, prejavila Galéria Jána Koniarka v Trnave záujem o doplnenie zbierky o nejaký tatov obraz v rámci mapovania regionálnych umelcov. Objavili výtvarný poklad a zároveň kunsthistoricky vzácny fenomén rozsiahleho, uzavretého a nezverejneného celoživotného diela. Z akvizície vybraného obrazu, ktorý sa volá Zásielka sa zrodila myšlienka rovnomennej výstavy ktorá je zároveň debutom aj súbornou retrospektívou.

Pri tvorbe hudby Daniel neilustroval konkrétne obrazy alebo témy, skôr ho fascinovalo tatove umenie skratky, redukcie, využitie repetitívnych minimalistických techník, hranie sa s geometriou a farbou. Podobne ako vznikali obrazy, aj táto hudba vznikla v tichu a osamote, častokrát len jedna znejúca gitara a na nej veľa prázdnych strún. 

Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia